História

Kaštieľ v Hajnej Novej Vsi, známy aj ako kaštieľ Zámojských, bol postavený v roku 1609 na podnet šľachtica Tomáša Vízkeletyho. Nachádza sa takmer v centre obce Hajná Nová Ves, na Bojnianskej pahorkatine, juhozápadne od Topoľčian. Kaštieľ je pôvodne renesančnou stavbou so štvorkrídlovou dispozíciou a štvorcovým nádvorím, ktoré je sprístupnené prejazdom s bránou. Tri jeho krídla lemujú arkády, ktoré na druhom podlaží prechádzajú do otvorenej arkádovej chodby s oblúkmi nesenými štíhlymi kamennými stĺpmi. V rokoch 1896 a 1924 prešiel romantickými úpravami v neogotickom a neorenesančnom štýle, ktoré mu dodali historizujúci vzhľad.

Kaštieľ je obklopený anglickým parkom, ktorý bol v roku 1984 vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku. V parku sa nachádzajú staré stromy, medzi nimi približne 250-ročný ginko a socha sv. Jána Nepomuckého, ktoré dotvárajú jeho výnimočnú atmosféru. Súčasťou areálu je aj kaplnka zasvätená sv. Imrichovi.

Počas svojej histórie kaštieľ prešiel rukami viacerých významných šľachtických rodov, vrátane Ocskayovcov, Zerdahelyiovcov, Zámojských a Steigerovcov. Poslednými šľachtickými vlastníkmi boli Albert Emil von Steiger-Münsingen von Relle a jeho manželka Mária Judyta Eleonora Eugénia Ludmila Zámojská. Ich erby z roku 1896 sú dodnes viditeľné na vstupnej bráne kaštieľa.

V 20. storočí mal kaštieľ aj spoločenské využitie – od roku 1966 slúžil ako Osobitná internátna škola pre deti so špeciálnymi potrebami. Podľa spomienok bývalej vychovávateľky tu prežívali bežné radosti i starosti v každodennej práci s deťmi. Škola v tomto priestore fungovala do roku 1993, po čom sa presťahovala do Topoľčian.

V roku 2003 bol kaštieľ predaný súkromnému vlastníkovi. Predaj parku, ktorý je chránenou prírodnou pamiatkou, však vyvolal otázky zákonnosti a stal sa predmetom súdnych sporov. V súčasnosti sa kaštieľ nachádza v zlom technickom stave – strecha je poškodená a deravá, omietka opadáva a interiéry chátrajú. Napriek tomu si stavba zachováva svoju historickú hodnotu a jedinečnú atmosféru. Návštevníci často poukazujú na zanedbaný stav objektu a vyjadrujú ľútosť nad jeho chátraním.